História obce

História obce

Na Slovensku, v stredoveku, od začiatku 13 storočia nastáva výrazný rozvoj feudálneho systému, rozkladá sa komutátne zriadenie, ruší sa kráľovské vlastníctvo pôdy a Ondrej II. zlatou bulou z roku 1222 zaručuje šľachte rozsiahle stavovské slobody. Rovnako sa v tomto obdoby začína rozvíjať miestotvorný proces, do ktorého však rušivo zasahujú vpády Tatárov. Preto sa kráľ Belo IV. (1235 – 1270) snaží o rekonštrukciu zničeného hospodárstva a to aj prostredníctvom kolonizačnej politiky, čo znamená pozvať do krajiny cudzích hostí – poľnohospodárov, obchodníkov, baníkov, remeselníkov. Takto vznikali niekdajšie bohaté hospodárske, kultúrno – spoločenské, privilegované mestá v našom okolí (Gelnica, Smolník) s mestskými výsadami, ktoré zaručovali slobodné rozvíjanie remesiel a obchodov.

Usadzovanie nemeckých kolonistov a ich neustály príliv do nášho kraja si vyžiadalo založenie nových dedín. Tak vznikali aj osady s výsadami podobnými mestským tzv, VILLA. Na čele týchto výsadných osád stáli slobodne zvolení richtári (VILLICUS, INDES), ktorí boli zároveň aj sudcami.

Obec Veľký Folkmar sa prvý krát spomína v roku 1336 s názvom Villa Volkmari a vznikla na území, ktoré dal roku 1282 kráľ Ladislav komesovi Jakubovi. Neskoršie je doložená pod názvami „Villa Falkmari“ /1368/, „Folkmarfalua“ /1393/, „Folkmar“ /1460/, „Folmark“ /1477/, „Folkmár“ /1808/. Obec bola spočiatku typickou dedinou, kde žili prevažne poddaní Jekelfalušiovcov. Koncom 15. st. ju získali Zápoľskovci, stala sa tak súčasťou obrovského hradného panstva Spiš. O prvých obyvateľoch Folkmara možno predpokladať, že išlo o slovenské a nemecké etnikum. V 18. storočí je obec už čisto slovenská. Jej obyvatelia sa živili prevažne baníctvom, hámorníctvom, uhliarstvom a drevorubačstvom. Až v roku 1920 dostala obec terajšie pomenovanie Veľký Folkmar.