Obsah

Flóra

 

Kvetena Volovských vrchov, ktorých súčasťou je Folkmarska skala so svojim okolím, patrí do oblasti západokarpatskej kveteny a z fytogeografického hľadiska tvorí samostatný okres (Carpaticum occidentale), obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum) a okresu Stredné Pohornádie.

FlóraKlimatické a geologické pomery ako aj geohistorický vývoj flóry podmienili bohatosť a rôznorodosť rastlinstva územia. Na výslnných južne orientovaných skalnatých stráňach Folkmarskej skaly sa vyskytujú viaceré xerotermné druhy, ktoré sa udomácnili medzi druhmi horskými a vysokohorskými, čím dodávajú územiu svoje osobité čaro. Udomacníli sa tu aj také druhy ako: astra alpínska, púpavovec sivý , devätorník skalný, prvosienka holá, klinček včasný či poniklec slovenský. Okolitá flóra je bohatá na liečivé rastliny, ako sú: baza čierna, čučoriedka, brusnica, jahoda lesná, malina lesná, hloh, hluchavka biela, kostihoj lekársky, ľubovník bodkovaný, dúška materina, mäta pieporná, myšochvost obyčajný, žihľava dvojdomá, šalvia lekárska a ďalšie.

 

FlóraObdobie od mája do konca októbra je ideálne na zber húb, ktoré sa v tomto okolí vyskytujú v hojnom zastúpení. Z množstva druhov, ktoré tu rastú, spomenieme masliaky, kozáky, suchohríby, hríby, plávky, rýdziky, muchotrávky, bedľu vysokú, podpňovku obyčajnú, tanečnicu poľnú, hlivu ustricovitú. Huby plnia v lesnom ekosystéme dôležitú funkciu a preto si zaslúžia náš obdiv a ochranu.
Príroda Veľkého Folkmara je tiež bohatá na lesné plody. V lete dozrievajú maliny, černice a čučoriedky obyčajné, brusnice obyčajné, hlohy jednosemenné. S príchodom prvých mrazov dozrieva trnka obyčajná a ruža šípová. Výskyt vzácneho drieňa obyčajného v okolí Veľkého Folkmara predstavuje najzápadnejší prirodzený výskyt tohto druhu na Spiši. V okolí Kojšovského potoka rastie cesnak medveí, ktorý je prúdom splavovaný od Turnísk pri Kojšove až do najnižších častí potoka. Na vodu je viazaný aj ďalší druh, ktorý kvitne skoro na jar - záružlie močiarne.

Najrozsiahlejšiu a najvýznamnejšiu časť prírodného prostredia Folkmarskej a Murovanej skaly tvoria lesné spoločenstvá, v minulosti využívané ako nenahraditeľný zdroj drevnej hmoty najmä pre oblasť baníctva a hutníctva.

FlóraPrevládajúcou drevinou lesných porastov je buk lesný, môžeme sa tu stretnúť s pôvodnou borovicou lesnou, ktorá však na stanovištiach s hlbšou pôdou bohatšou na živiny ustúpila konkurencii ostatných druhov. Vyskytuje sa len jednotlivo, alebo skupinovito v rozsadlinách brál, na ostrohách, stenách a pod. Zaujímavým je napríklad Drienkový hŕbok, čo je vápencový výbežok porastený drieňovou hrabinou.

Okrem buka lesného a borovice lesnej je tu zastúpená aj skupina drevín osídľujúca skeletnaté, sutinové pôdy. Môžeme tu nájsť lipu malolistú, javor mliečny, javor horský a jarabinu mukyňovú. V niektorých častiach, v závislosti od stanovišťa, sa vo väčšom množstve vyskytuje jedľa biela, dub zimný, hrab obyčajný a smrekovec opadavý. Bohaté je zastúpenie krovín, z ktorých sa tu nachádza baza čierna, jarabina vtáčia, bršlen európsky, zemolez obyčajný a ďalšie.

Popri rastlinách je vhodné spomenúť aj zástupcov ríše húb, ktorých plodnice sú počas vegetačného obdobia vyhľadávané hubármi z blízkeho aj širšieho okolia. Medzi prvé druhy hubárskej sezóny patrí čírovnica májová a smrčok jedlý. Ďalej sú to rôzne masliaky, kozáky, hríb dubový, hríb smrekový, podpňovka, hliva ustricová a množstvo druhov plávok. Na lúkach sa ponúka zber plodníc bedle vysokej. Svojim zjavom zaujmú viaceré druhy muchotrávok, z ktorých je väčšina jedovatá alebo nejedlá. Medzi jedlé muchotrávky patrí muchotrávka červenkastá a muchotrávka cisárska, ktorá patrí medzi zákonom chránené huby.

huba